Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia bol podpísaný 25. júna 1998. Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí.

V máji roku 2000 NR SR prijala zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, ktorý kodifikuje právo občanov na prístup k informáciám. Tretí pilier Aarhuského dohovoru sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. 

Záujem a najmä ZODPOVEDNOSŤ ako poslankyne ma prinútili sa v téme ochrana životného prostredia a jeho zložiek neustále vzdelávať a požadovať informácie a konkrétne riešenia od kompetentných orgánov. Práca a výsledky Komisie ochrany životného prostredia a verejného poriadku a úsilie za pravidelnú informovanosť verejnosti o kvalite ovzdušia v reálnom čase boli ocenené porotou enviro-ocenenia Atlas v roku 2021 v kategórii „Zmena klímy a ochrana ovzdušia“ tým, že nás zaradila do užšieho výberu 21 finalistov spomedzi všetkých 177 nominácií pilotného ročníka tejto ojedinelej iniciatívy, ktorá vzdáva hold Slovákom a Slovenkám usilujúcim sa o udržateľnosť života na Zemi.

Na verejnosť postupne prichádzajú informácie z rôznych strán o tom, že voda Horného Žitného ostrova nie je vhodná na konzumáciu a dokonca ani na polievanie zeleniny či ovocných stromov. Je dostatočne chránené verejné zdravie? Aké rozbory si majitelia vlastných studní majú robiť, aby dostali pravdivú informáciu o kvalite vody, ktorú aj dnes mnohé domácnosti používajú na konzumáciu a hygienu, lebo nemajú pripojenie na verejný vodovod? Máme všetky informácie podané kompetentnými orgánmi včas a v dostatočnej forme? Dostávajú sa tieto informácie až k dotknutým občanom? Úrad verejného zdravotníctva SR poslal v januári 2022 list adresovaný vybraným obciam v Chránených vodohospodárskych oblastiach (CHVO) v súvislosti so Správou o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za rok 2020, a v duchu zásady predbežnej opatrnosti opatrne informoval o zhoršenej kvalite vody.

„Najvýraznejší vplyv na kvalitu vôd v CHVO má antropogénna činnost‘, najmä pol’nohospodárstvo, priemysel, areály skládok komunálneho a priemyselného odpadu a environmentálne záťaže. Potvrdzuje to znížená kvalita povrchových a podzemných vôd a zvýšené koncentrácie niektorých ukazovatel’ov zistené v monitorovacích miestach situovaných v blízkosti zdrojov znečistenia ako sú najmä skládky komunálneho a priemyselného odpadu, priemyselné zdroje, hnojiská, čerpacie stanice a podobne, pričom viaceré zo zdrojov sú evidované ako environmentálne záťaže. Na územiach niektorých CHVO boli v podzemnej a/alebo povrchovej vode zistené aj mierne prekročenia niektorých ukazovatel’ov kvality pitnej vody, ktorých prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej vody.

Na Slovensku je stále populárnym trendom budovanie vlastných studní a zvýšený záujem o využívanie vlastných vodných zdrojov na individuálne zásobovanie domácností alebo ako doplnkový zdroj vody na akékoľvek domáce účely (bazény, polievania záhrad) vrátane jej konzumácie. Obyvatelia, využívajúci vlastne vodné zdroje bez toho, aby si overili ich kvalitu, konajú na vlastnú zodpovednost‘. Príjem vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná, môže spôsobit‘ akútnym, neskorým alebo dlhodobým pôsobením poškodenie zdravia resp. byt‘ faktorom prenosu rôznych infekčných ochorení (črevné nákazy ako bakteriálna dyzentéria, vírusová hepatitída A, enterovirózy, parazitálne a iné ochorenia).

V dôsledku klimatickej zmeny sa čoraz častejšie stretávame s výskytom mimoriadnych situácií ako sú povodne, prívalové dažde, veterné smršte, požiare, alebo iné prírodné výzvy spôsobujúce veľké škody na majetku obcí a občanov. Spolupatričnosť a solidarita občanov kraja v zastúpení samospráv pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm a mimoriadnych udalostí, ktoré je potrebné operatívne riešiť, je pravdepodobne kľúčová. Preto chcem podporovať zriadenie Centrálneho krízového fondu na úrovni BSK podľa § 14a, odsek (3) zákona č 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva. Cieľom takéhoto fondu je sústreďovať finančne prostriedky a poskytovať ich pri likvidácii následkov živelných pohrôm, havárií a mimoriadnych udalostí a pri realizácii preventívnych opatrení voči takýmto udalostiam.