Voda z individuálnych studní je považovaná za dlhodobo nevhodnú na pitné účely, varenie, prípravu stravy i osobnú hygienu respektíve z hľadiska uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti aj za zdravotne rizikovú. Prečo sme dostali tieto informácie až na vlastné vyžiadanie?

Vzhl’adom na skutočnosti a zistené výsledky monitorovania jednotlivých CHVO na základe výsledkov hodnotenia kvality vôd z monitorovacích bodov geograficky situovaných v našich obciach podl’a Prílohy 2) Správy o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za rok 2020 (SHMÚ) nachádzajúcich sa v príslušnom katastrálnom území, odporučil v januári 2022 Úrad verejného zdravotníctva SR v záujme ochrany zdravia dostupným spôsobom (webové sídlo obce, obecná tabul’a a pod.) informovat‘ obyvatel’ov o možných rizikách, ktoré vyplývajú z využívania nekontrolovaných vlastných vodných zdrojov.

Mestská časť Bratislava –Vrakuňa v roku 2002 vydala zákaz používania podzemných vôd, čerpaných z vlastných studní na jednotlivých nehnuteľnostiach na polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum do odvolania na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II zo dňa 30.5.2002. My v Rovinke sme odporúčanie na predbežnú opatrnosť prvý krát dostali v auguste 2021 na základe mojej žiadosti o stanovisko, ku ktorému som poslala rozbory zo studne z nášho katastra a z našich dvoch jazier.

Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia sa v sobotu 4. júna 2022 v obci Rovinka uskutočnila verejná diskusia Hovorme spolu o (čistej) vode – ochrana vody ako verejný záujem, ktorej kvalitu v tejto významnej vodohospodárskej oblasti dlhodobo zhoršuje priemyselná a poľnohospodárska činnosť, rozmáhajúca sa výstavba, environmentálne záťaže, a to najmä toxická skládka vo Vrakuni a vplyv Istrochemu. Najväčší priestor na diskusii bol venovaný monitoringu kvality podzemných vôd v podaní zástupkýň Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Pozvanie do diskusie prijali aj generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo a environmentalistka Tamara Stohlová. Nechýbali ani miestni obyvatelia, zástupcovia samospráv z Rovinky, z jej okolia a z mestských častí Bratislavy.

Svojimi zisteniami z poslaneckej praxe v oblasti preneseného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany vôd som prispela do analýzy problémov v rámci Akčného plánu ochrany vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov.